Od narodenia Miloslava Švandrlíka, spisovateľa a humoristu, uplynie v stredu 10. augusta 90 rokov.
Miloslav Švandrlík sa narodil 10. augusta 1932 v Prahe. Po skončení
základnej školy nepokračoval v štúdiu, ale vykonával rôzne robotnícke
profesie. Neskôr absolvoval dvojročné štúdium na pražskej mestskej
hudobnej škole, čo mu umožnilo dosiahnuť maturitu, lebo škola bola
maturitnou prípravkou pre ľudí z robotníckeho prostredia.
Po maturite začal študovať herectvo na pražskej Divadelnej fakulte
Akadémie múzických umení (DAMU). Štúdium herectva po pol roku vymenil za
réžiu a prestúpil na Filmovú a televíznu fakultu Akadémie múzických
umení (FAMU). Ani tú však nedokončil a zamestnal sa ako asistent réžie v
pražskom Vesnickém divadle.
Pôsobenie v divadle netrvalo dlho, lebo v roku 1953 nastúpil na základnú
vojenskú službu. Ocitol sa v Technickom prápore (TP), ktorý bol
pokračovaním PTP. Po vojenčine krátko pracoval ako vychovávateľ
kórejských detí a následne ostal na voľnej nohe a stal sa profesionálnym
spisovateľom.
V roku 1969 vydal svoju najslávnejšiu prózu Černí baroni aneb Válčili
jsme za Čepičky. Román komunistický režim v bývalom Československu pre
jej zosmiešňujúci obsah zakrátko zakázal a ďalšieho doplneného
oficiálneho vydania sa dočkal až v roku 1990. Dej knihy založený na
osobných zážitkoch autora, sa odohráva v prostredí PTP respektíve TP a
humorne zobrazuje absurdné situácie v živote tohto vojenského oddielu.
Medzi príslušníkov PTP patrili totiž politicky nespoľahliví muži
podliehajúci brannému zákonu, ktorých komunistický režim využíval na
najťažšie práce. Označenie Čierni baróni im prischol pre čierne výložky
na ich pracovných uniformách.
Osudy hlavných protagonistov románu, ktorého hlavnou postavou bol Roman
Kefalín, Švandrlík rozpracoval po roku 1990 vo voľných pokračovaniach
ako Říkali mu Terazky, Kam kráčíš, Kefalíne, Lásky černého barona, alebo
Černí baroni útočí na obrazovku. V roku 1992 sa román dočkal filmového
spracovania a v roku 2004 vznikol podľa neho televízny seriál.
V rokoch 1969 - 1989 pôsobil Miloslav Švandrlík v humoristickom časopise
Dikobraz, v ktorom bol jeho dlhoročným spolupracovníkom karikaturista
Jiří Winter Neprakta. Vytvorili množstvo kreslených vtipov, ale
podieľali sa napríklad aj na sérii detských komiksov pod názvom Sek a
Zula.
Deťom Švandrlík venoval aj veselé príhody žiakov Kopyta a Mňouka.
Venoval sa aj písaniu hororov, televíznych scenárov či rozhlasových
hier. Podľa jeho prózy Doktor od jezera Hrochů (1980) nakrútili v roku
2010 rovnomenný film.
Miloslav Švandrlík zomrel 26. októbra 2009 v Prahe. Pochovaný je na cintoríne pri kostole Najsvätejšej Trojice v Kutnej Hore.
Na jeho počesť pomenovali po ňom v roku 2010 námestie v pražskej
mestskej časti Chodov, kde mu v tom istom roku odhalili aj bustu.